Rok 2020 bol Českým zväzom ochrancov prírody vyhlásený za rok orchideí a vďaka protipandemickým opatreniam som mal po pár rokoch zároveň konečne viac času túlať sa za týmito klenotmi bielokarpatských lúk. Množstvo fotografií som vám už predstavil v štyroch jarných dieloch fotopotuliek, no za orchideami som na jar a počas skorého leta cestoval omnoho častejšie. Orchideám preto bude venovaná aj séria nasledujúcich fotoblogov. V tých by som vám rád ukázal zábery, ktoré ste si mohli pozrieť v galérií na webstránke, ale do fotopotuliek sa nedostali.
Rok orchideí otvoril ako inak vstavač bledý (Orchis pallens), rastúci prevažne v tieni kríkov a riedkych lesov. Okrem tradičných lokalít v okolí osady Medné pri Lednických Rovniach som ho v apríli viackrát zazrel aj v okolí Lednice či Bošáce. Na jednej zo spomínaných tradičných lokalít vznikol aj nasledujúci záber, na ktorom sa mi podarilo netradične zachytiť spolu s tohtoročným súkvetím aj pozostatky toho minuloročného.
Trochu nečakane som už na konci apríla narazil pri potulkách po lednickom chotári aj bradáčik vajcovitý (Listera ovata). Tento nenápadný zeleno kvitnúci druh som napokon stretával pravidelne a v pomerne hojných počtoch až do neskorého leta.
Orchideová sezóna sa naplno rozbehla v máji a už prvé potulky po Chocholanskej doline naznačili, že napriek suchej jari bude napokon mimoriadne vydarená. Do rovnakej doliny som sa vrátil spolu s priateľkou ešte raz 8. mája a vďaka nálezom vstavača mužského (Orchis mascula), vstavača purpurového (O. purpurata) či prilbovky dlholistej (Cephalanthera longifolia) to bol pre nás sviatok nielen štátny, ale aj botanický.
Počas tohto roka sa mi podarilo odfotografovať aj viacero orchideí, ktoré som doposiaľ nikdy nevidel. Prvým z takýchto druhov bol vstavač trojzubý (O. tridentata), ktorý som vám už predstavil v samostatných fotopotulkách. Na lokalitu výskytu tohto mimoriadne fotogenického druhu sme sa vybrali hneď nasledujúci deň 9. mája a o pár dní neskôr sme ho objavili aj pri ďalších potulkách po Bošáckej doline.
Zatiaľ čo predošlý druh patrí k zriedkavým obyvateľom bielokarpatských lúk, trochu bežnejšími zástupcami tunajšej flóry sú už spomínané vstavače mužské a prilbovky dlholisté. Prvému menovanému druhu sa ušli tento rok aj samostatné fotopotulky. Jeho lokalitu pri Lednici som navštívil párkrát ešte predtým, ako vstavače naplno rozkvitli, napriek tomu sa mi už aj vtedy podarilo spraviť zopár pekných záberov. Pokiaľ ide o prilbovku dlholistú, tú som ešte raz odfotografoval v lesoch nad Bošáckou dolinou, kde bola tento rok skutočne hojná.
Do Lednice som sa v máji napokon vybral ešte raz, aby som v spoločnosti ďalších zanietených prírodovedcov zmapoval výskyt orchideí na lúkach, ktoré by sa v budúcnosti mohli stať územiami európskeho významu. Naše potulky dopadli úspešne a okrem známych druhov zo známych lokalít nás tu čakalo aj viacero prekvapení. Jedným z nich boli viaceré nálezy vstavačovca májového (Dactylorhiza majalis) a najmä jeho nenápadného príbuzného Vstavačovca zeleného (D. viridis), po ktorom som v minulosti pátral na lokalitách v okolí Krivoklátu a Vršatca. Zostáva dúfať, že rovnako úspešne ako naše mapovanie dopadne aj vyhlásenie týchto lúk za chránené územia, ktoré žiaľ narazilo na odpor miestnych obyvateľov.
Májové potulky za orchideami Bielych Karpát som zakončil 29. 5. na Vršatci, kde som pri frekventovanom turistickom chodníku odfotografoval ešte nerozkvitnutý kruštík drobnolistý (Epipactis microphylla). V rovnaký deň som navštívil aj Brezovskú dolinu, v ktorej som si vychutnal pohľad na emblematický druh, ktorým by som prvý diel návratov za orchideami rád uzavrel. Ide ako inak o hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana), ktorý vďaka kvetom nie náhodou pripomínajúcich samotárske včely, patrí medzi najkrajšie klenoty našich lúk.
