Fotografie a filmy z Bielych Karpát

Jesenné ráno v Krivokláte

Za druhými jesennými a celkovo desiatymi tohtoročnými fotopotulkami som sa vybral v pondelok 14. 10. do Krivoklátskej doliny. Voľba tejto lokality bola výsledkom zhody okolností, pretože pri nedeľnom rozhodovaní, kam vyraziť v pondelok, som dostal nečakaný telefonát. Vraj či by som neprišiel pomôcť s kosením a hrabaním Krivoklátskych lúk… No a keďže je toto miesto mojou srdcovkou neváhal som a v podstate bolo rozhodnuté. K fototechnike som pribalil aj pracovné oblečenie a ráno som o šiestej vyrazil smer Krivoklát.

Do dedinky ležiacej južne od Vršatca som dorazil okolo siedmej, čiže krátko pred východom slnka. Intuitívne som sa teda rozhodol, že vyleziem na neďaleký vrchol Krivoklátskej tiesňavy, z ktorej je pekný výhľad na horný koniec a masív Drieňovej. Keďže sa vychádzajúcemu slnku postavil do cesty menší oblak, mal som dostatok času na nájdenie najlepšieho výhľadu, čo vzhľadom na to, že je momentálne tiesňava dosť zarastá krovinami, nebolo nič jednoduché. Prvých slnečných lúčov som sa napokon dočkal okolo pol ôsmej:

Po zachytení atmosféry vychádzajúceho slnka nad horným koncom dediny som sa presunul cez zalesnenú časť tiesňavy na lúky nad obcou, pretože som chcel zachytiť aj zrejme najsevernejšie rastúcu oskorušu v Bielych Karpatoch, ktorá sa nachádza práve nad Krivoklátom. Cestou som sa samozrejme občas pristavil aby som spravil zopár fotografií zachytávajúcich atmosféru jesenného rána.

Hoci tunajší terén poznám celkom dôverne, rozhodol som sa skrátiť si cestu cez neznáme miesta, čo sa nakoniec ukázalo ako dobrá voľba. Pod starým zarasteným sadom som totiž objavil pozostatky opustenej usadlosti. Ranné svetlo rozptýlené cez koruny stromov a krov pekne dotvorilo atmosféru a keďže mi takéto zábery aj celkom zapadli do scenára pripravovaného dokumentu, chvíľu som sa pri ruinách starých domov a hospodárskych budov zdržal.

Po neplánovanej zastávke som už pokračoval k vytýčenému cieľu – jarabine oskorušovej, ktorá rastie na okraji poľnej cesty nad základnou školou. Situáciu mi trochu skomplikoval novo vybudovaný plot, napokon sa mi ale podarilo spraviť zopár nerušených záberov. Snáď mi majitelia odpustia, že som kvôli tomu na chvíľu nahliadol cez pootvorenú bránku v situácií, keď ide o propagáciu záchrany podobných stromov. 🙂

Keďže som sa mal o deviatej stretnúť s chalanmi pri Krivoklátskych lúkach, od oskoruše som sa vybral späť ponad dedinu až do záveru doliny, kde sa nachádza táto cenná prírodná pamiatka. Tej som sa mimochodom venoval aj začiatkom leta, kedy bola zakvitnutá vo svojej plnej kráse. Na miesto stretnutia som napokon dorazil o niečo skôr ako ostatní a preto som ešte stihol zachytiť krásu tunajších lúk v jesennom šate.

Po zachytení posledných záberov som už fotoaparát vymenil na zvyšok dňa za krovinorez. K fotografovaniu a filmovaniu som sa chcel ešte vrátiť počas nasledujúcich dvoch dní. Nepriaznivé okolnosti ale nakoniec spôsobili, že si na ďalšie jesenné zábery z Bielych Karpát budete musieť počkať, pravdepodobne až do konca nasledujúceho týždňa. Dúfam, že dovtedy ešte vydrží pekné počasie ako aj nefalšované farby jesennej krajiny.

Next Post

Previous Post

© 2019 Jakub Cíbik

Theme by Anders Norén