Fotografie a filmy z Bielych Karpát

Krivoklátske lúky v plnej kráse

Keď som v apríli v roku 2009 po prvý krát vkročil na orchideové lúky v Krivoklátskej doline, ihneď sa stali mojou srdcovkou a začal som ich navštevovať pravidelne rok čo rok. Posledné tri roky mi však na ne akosi nezostával čas, respektíve ak som na ne prišiel tak vždy až koncom leta kvôli koseniu. Tento rok som sa ale rozhodol, že si ich pôjdem opäť užiť v čase kvitnutia orchideí. Koncom mája to bolo vzhľadom na počasie príliš skoro a tak som sa na ne vybral aj druhý krát 12. júna. Za tri týždne sa situácia úplne zmenila a Krivoklátske lúky zakvitli do takej krásy, že to prekvapilo aj mňa.

Po predošlých horúcich dňoch mi padlo skoré vstávanie do sviežeho rána celkom vhod a príjemný chládok sa držal aj po mojom príchode do Krivoklátu okolo siedmej hodiny. Rýchlim krokom som sa teda vybral až na úplný vrch prírodnej rezervácie, kde na podmáčaných lúkach zvykne kvitnúť množstvo orchideí. Oproti mojej poslednej návšteve sa tu neskutočne rozbujnila vegetácia a s ňou aj množstvo mravcov, na ktorých štípanie som po chvíli už ani nereagoval. 🙂 Slnko sa ešte držalo nízko nad horizontom a tak som si ho naplno užíval pri fotení voňavých Päťprstníc ako aj dokvitajúcich klenotoch Bielych Karpát – Hmyzovníkoch holubyho:

Po nafotení prvých dvoch orchideí som sa presunul do spodnej časti, kde som sa neúspešne pokúšal vo vysokej vegetácií nájsť Kosatce trávolisté. A tak som aspoň spravil zopár záberov zachytávajúcich naplno rozkvitnutú lúku so stovkami kvetov najrôznejších tvarov a farieb. Garantujem vám však, že celá tá krása sa objektívom zachytiť nedá, treba ju zažiť na vlastnej koži! 🙂

Zo samotnej rezervácie som sa po približne hodinke a pol presunul dole dolinou po rovnako krásne zakvitnutých ale „neorchideových“ lúkach do časti nazývanej Nohavicové lúky. Tie nepatria do žiadneho maloplošne chráneného územia, čo doteraz trochu zazlievam kompetentným kolegom, lebo svojím bohatstvom by ním byť rozhodne mali. Poľnohospodárske družstvo z Pruského na nich ale našťastie v posledných rokoch hospodári veľmi rozumne, čo sa pozitívne odráža aj na ich flóre. Koncom leta ich totiž spolu s rezerváciou spása stádo kráv. Tie svojimi kopytami vytvárajú v pôde drobné disturbancie, v ktorých sa môžu ľahšie uchytiť semená nielen orchideí. Aj preto sa tu veľmi dobre darí napríklad obrovskej populácií Vstvačovca fuchsovho soóovho, vyhľadávajúce tienisté okraje lúk: 

Ďalším vzácnym druhom obývajúcim tieto lúky v pomerne hojnom je Pavstavač hlavatý, rastúci skôr na slnečných stráňach:

Bradáčik vajcovitolistý je pomerne bežným a nenápadným a ťažko fotografovateľným druhom, preto ho zvyčajne zvyknem bez zastavenia obchádzať. Dnes som sa ale rozhodol trochu zdokumentovať aj tento taxón:

Keď som sa po asi troch hodinách orchideových lúk nabažil do sýtosti, spravil som ešte jeden finálny záber a vybral som sa späť smerom do obce. Napriek totálne rozmočeným topánkam som sa rozhodol prejsť pešo až do Bohuníc pri Pruskom. Cestou som ešte skontroloval Krivoklátsku tiesňavu, kde som neúspešne pátral po húseniciach Jasoňa červenookého. Zastavil som sa aj na Babinej, v ktorej sme na jar strávili tri dobrovoľnícke víkendy. Tu som ani Jasone neočakával ale tešil som sa, že snáď nájdem aspoň ďalšie Hmyzovníky holubyho. Bohužiaľ až na dva jedince už zrejme všetky stihli odkvitnúť a tak som sa rozhodol dať si obednú pauzu. V tieni pod jedným z kríkov sa mi ale zazdalo, že tam predsa len kvitne ďalší Hmyzovík. No pri detailnom pohľade som s prekvapením zistil, že sa pozerám na niečo úplne iné! Bol to pavúk kvetárik, ktorý si na obed ulovil obrovského čmeliaka. A na hostinu sa k nemu pridal sa aj chrobák. Ten si pochutnával na sladkom peli, ktorý stihol čmeliak pozbierať, kým bol ešte nažive. Nuž, aj takéto príbehy patria ku kolobehu prírody. 🙂 

 

 

 

 

Next Post

Previous Post

© 2019 Jakub Cíbik

Theme by Anders Norén