Jakub Cíbik

Fotografie a filmy z Bielych Karpát

Potulky za flórou

Pri tohtoročných potulkách po Bielych Karpatoch som okrem orchideí, ktorým som venoval predošlé tri články, samozrejme nachádzal aj iné vzácne či bežnejšie druhy rastlín. V ďalšom, v poradí už štvrtom, súhrnnom článku som sa preto rozhodol predstaviť vám zábery rastlín, ktoré sa síce objavili v galérií alebo na facebooku, ale do žiadneho z jarných blogov sa nezmestili.

Za prvou rastlinou som za vybral cielene 29. marca na kopec Štepnica, ležiaci kúsok od môjho rodného mesta Púchov. V tomto čase totiž pod jeho vrcholom každoročne kvitnú tisícky modrých scíl dvojlistých, ktorým nevadí ani nízka snehová pokrývka. Táto zima však bola väčšinu času bez snehu a preto som si musel vystačiť so zábermi bez neho. Cestou na Štepnicu som ešte nafotil aj ďalšie typické jarné rastliny – fialky, záružlie či pľúcnik. A pri prehliadaní fotiek scíl som si spätne uvedomil, že som v tento deň vlastne aj odštartoval orchideovú sezónu, keď som medzi nimi odfotil minuloročnú stonku, patriacu niektorému z lesných druhov 🙂 

Tesne pred Veľkou nocou, 8. apríla, som svoje kroky nasmeroval do Červeného Kameňa, odkiaľ som sa vybral na Vršatec po trase náučného chodníka. V starom bukovom lese v tom čase ešte kvitli posledné snežienky a zároveň už kvitli chochlačky duté. Bohužiaľ, spraviť nejakú vydarenú spoločnú fotografiu bolo takmer nemožné, keďže väčšina snežienok už bola dosť za optimom. Zato spraviť pekné zábery chochlačiek nebol žiaden problém.

Zo začiatku apríla sa skokom presunieme až do polovice mája, pretože 18.5. som znova navštívil Vršatec. Hlavná farba tunajšej prírody sa už z hnedej zmenila na zelenú, ale rastlinka, ktorú som fotil na bralách, v tom čase hrala farbou žltou. Ide o taričník skalný, v angličtine nie náhodou označovaný ako Basket-of-Gold, čiže košík zlata.

Takmer na konci mája, konkrétne 27.5. som sa na Vršatec vybral spoločne s priateľkou a počas tohto dňa vznikla jedna z mojich najobľúbenejších tohtoročných flóristických fotografií. Zobrazuje nádherne zakvitnutú lúku pod Bielym vrchom plnú púpavcov, klinčekov a iných rastliniek.

Na Vršatci ešte zostaneme, pretože na jednej z tunajších lúk rastie zaujímavá a mimoriadne vzácna rastlina – popolavec dlholistý moravský. Ako naznačuje jej poddruhový názov, ide o endemický druh, rastúci iba na niekoľko málo, konkrétne asi štrnástich, lokalitách na Morave a Slovensku. Prvýkrát som jeho jedinú lokalitu na našej strane Bielych Karpát navštívil už v polovici mája, ale naplno rozkvitnuté som ich zachytil až v jeho úplnom závere.

Z Vršatca sa tesne pred koncom dnešných potuliek presunieme do neďalekej Krivoklátskej doliny. Tú sme s priateľkou navštívili 4. júla a tento nezabudnuteľný deň som spomínal už v druhom diely potuliek za orchideami. V rovnakom čase tu totiž okrem tisícok päťprstníc a kruštíkov kvitlo aj nespočetné množstvo mečíkov škridlicovitých. Mimochodom, ak vám táto nádherná ružová rastlinka nápadne pripomína pestované gladioly, nie ste ďaleko od pravdy, pretože patria do rovnakého rodu. 

Na záver potuliek za flórou Bielych Karpát zamierime opäť na Vršatec, kde som 29. júla odfotil rozkvitajúci horec krížatý. Žiaľ, tak ako aj predošlé roky, ani teraz sa mi ho nepodarilo zastihnúť v čase kvitnutia. Ale keďže posledné fotografie v mojich blogoch zvyčajne nesú nejakú symboliku, tá dnešná môže symbolizovať napríklad otvorenú výzvu do nasledujúcej botanickej sezóny. 

Next Post

© 2021 Jakub Cíbik

Theme by Anders Norén