Jakub Cíbik

Fotografie a filmy z Bielych Karpát

Jar v Krivoklátskej doline

Za ďalšími (nielen) orchideovými potulkami som sa vybral skoro ráno v sobotu, 16. mája. Tentokrát som sa rozhodol navštíviť moje obľúbené lúky v Krivoklátskej doline, odkiaľ som si to ešte namieril na Vršatec. A to aj napriek tomu, že počasie po výdatnom daždi z predošlého dňa nevyzeralo úplne vábne, keďže sa nad Považím držala hmla.

Prvou zastávkou na mojej trase bol malý sad, kde sa vyskytuje orchidea, ktorú som pre svoju nenápadnosť a vzácnosť doposiaľ nikdy nevidel – vstavačovec zelený (Dactylorhiza viridis). V sade som síce našiel množstvo listov orchideí ale medzi nimi žiaden kvitnúci vstavačovec. Preto som sa po asi 15 minútach hľadenia do trávy presunul cez dolinu na orchideové lúky, ktoré navštevujem už 11 rokov a sú mojou srdcovkou. Cestou som sa ale ešte pristavil pri mojom obľúbenom pramenisku, ktoré som si vždy zabudol odfotiť.

S mojim príchodom na lúky sa postupne začala rozplývať aj ranná hmla a svetelné podmienky na fotografovanie boli naozaj výborné. Keďže lúky v tejto doline začínajú kvôli svojej polohe naplno rozkvitať až neskôr, využil som ich aspoň na zachytenie zarosených vstavačovcov bazových (Dactylorhiza sambucina).

Okrem vstvačovcov bazových som na tunajších lúkach napokon našiel aj ďalšie dva druhy orchideí. Pomerne bežný ale veľmi fotogenický vstavač vojenský (Orchis militaris) a takisto červenohlav obyčajný (Anacamptis morio). Ten som počas mojich 11 ročných potuliek videl v Krivokláte vôbec po prvýkrát, takže ma tento nález mimoriadne potešil.

Výborné podmienky som okrem fotenia orchideí využil aj na zachytenie krajinárskych záberov. Rozplývajúca sa hmla nad lúkami a masívom Vršatského hradného brala totiž  vytvárali scenérie, ktoré rozhodne stáli za nafotenie. 

Z Krivoklátskych lúk som sa po lesnej ceste vybral na Vršatec, kde som mal v pláne skontrolovať ešte jednu cennú lúčnu lokalitu. Hoci moja trasa viedla cez obyčajný hospodársky les, na okraji cesty som našiel viacero zaujímavých rastlín. V ostrom svetle som ale uspokojvo nafotil len jednu prilbovku dlholistú (Cephalanthera longifolia) a áron alpský (Arum alpinum).

Predposlednou zastávkou na mojej trase bola spomínaná vzácna lúčka, na ktorej kvitne endemický popolavec dlholistý moravský (Tephroseris longifolia moravica). Keďže ide o severne orientovaný svah, vegetácia na jeho úpätí sa ešte len začínala rozvíjať a platilo to aj pre popolavec. Po krátkej prestávke som teda pokračoval na Vršatec, kde som si trochu pokazil náladu, pretože som tu žiaľ opäť raz musel usmerňovať nedisciplinovaných návštevníkov. Potešujúcim zistením ale bolo, že sa do ohradníka po roku vrátili kozy. Domov som sa pobral pred jednou hodinou a krátko pred odchodom som ešte stihol spraviť zopár záberov nádherne rozkvitnutého taričníka skalného (Aurinia saxatilis).

 

Next Post

Previous Post

© 2020 Jakub Cíbik

Theme by Anders Norén