Predošlú sobotu (7. 10. 2017) som mal namierené na víkendovú brigádu v Brezovskej doline. Zhodou okolností sa mi nepodarilo večer dovolať kolegovi, ktorý by ma zobral od vlaku o ôsmej autom z Trenčína. Nezostávalo mi teda nič iné, len si privstať na jediný ranný autobus, ktorý vyráža z Púchova krátko po šiestej. Po príchode do Červeného Kameňa som však tušil, že nakoniec sa mi skoré vstávanie predsa len vyplatí…
Po rýchlom zhodnotení situácie som sa inštinktívne rozhodol, že najlepším miestom na fotenie budú Babky, teda najsevernejší výbežok Vršatských brál. Oblačnosť totiž ležala pomerne nízko a z fotenia v doline by som zrejme veľa nemal. Rýchlym tempom som sa teda vydal na výšľap, ktorý som tento rok pri značení jasoňov absolvoval nespočetne veľa krát. Podmienky na fotenie boli takmer presne také, v aké som dúfal. Lístie na stromoch sa už začalo sfarbovať do žlta a valiaca sa hmla dodávala záberom tú pravú jesennú atmosféru. Jediné, čo chýbalo k dokonalosti bolo trochu viac slnečných lúčov, no nie vždy všetko musí vyjsť na 100%. Aj tak sa mi ale podarilo vytvoriť viacero zaujímavých záberov:
Po približne pol hodine fotenia hmla úplne zahltila okolie, preto som sa rozhodol pomaly zísť späť do Červeného Kameňa. Cestou dole sa však opäť rozplynula a podarilo sa mi spraviť ešte pár záberov z lúk pod Babkami.
Zvyšok dňa som strávil hrabaním sena v spomínanej Brezovskej doliny, z ktorej vám ešte v najbližších dňoch predstavím niekoľko záberov rosničky zelenej. Po práci som ešte vybehol spraviť pár záberov k Červenokamenskému bralu, slnko tu však v tomto období zachádza za horizont veľmi skoro, preto som stihol naozaj už len jeho posledné lúče.
